Alicka je moja pokojná voda. Sedí vždy na rovnakom mieste v kútiku a kreslí. Niekedy počúva hudbu, inokedy sa zapojí do diskusie. Číta knihy, má rozumné názory a dobré postrehy. Keď je v ateliéri, viem, že tam mám parťáka, ktorý mi pomôže a podrží ma, ak to budem potrebovať. Alicka má 12 rokov a asi sa aj dobre učí. Ale to nie je tak dôležité ako to, že jej pokojné vody sa netrieštia o strmé brehy, nik do nich nehádže ostré skaly, nik nemúti vodu, ktorá vystraší plaché rybky na dne. Človek zatúži byť dieťaťom a užívať si bezpečie rodiny miernych mravov a širokých úsmevov. Alicka chodí kresliť do MAKUKI rok, možno dva, pocitovo od nepamäti. Som rád, že sa mi to stráca v časopriestore, duša tak ostáva večná a nepotrebuje nič viac, ako pevný breh, ktorý ju nezraní.
#RozkresliSaTrnava tento breh ti neublíži
Späť na zoznam príbehov