MAKUKI príbehy

Prišli vychovávateľky z Košíc a skoro všetky deti z Muránskej Huty - Alžbetka, Juraj aj Martinka.

Clivé, plaché, punkové, kamarátske, samotárske, láskavé aj hravé duše sa stretávajú v MAKUKI atelier. Tvoríme, podporujeme sa a posúvame.

Agátka chodila do ateliéru ešte za Matúša*. Tak nejak potichu, nenápadne a skromne. Nájde si svoje miesto a maľuje.

Nela je bohyňa. Bude tam?
Tak sa ma pýtala Kamila, keď za mňa niekedy zastupovala piatkové detské kurzy. A mala pravdu.

Sebo nie je z Revúcej. Je z dediny. Aj jeho babka je z dediny. Ale inej. A keď k nej išiel na bicykli, skočila mu do cesty 200 kilová srna. Tak strhol volant a spadol do jarku.

Zorka bola včera poslednýkrát v ateliéri. A priniesla nám pavúky. Aj som z toho trochu smutný.

Upratovali sme v SZUŠ Makuki a našli sme pozdrav z minulosti.

Števko je z plastickej gumy. Ja furt hovorím deckám: "guma nie je len korekčný, ale aj kreatívny nástroj".

Boli sme na zmrzku a ľadovú drť, lebo však koniec roka. Stretli sme tam Paulínku, ktorá ešte tento rok chodila kresliť s nami.

Grétka spolu s maminou Vierkou boli medzi prvými na našich kurzoch Rodič+dieťa=super strávený čas.

Terka je úplne špeciálny típek. Po schodoch do ateliéru vydupe skôr, ako sa dole stihnú samé zavrieť dvere.

Pustí nám ruské rapy, prinesie do ateliéru kvalitné vínko a akýsi zvláštny pokoj, ktorý z nej ide.

Bibi je ako prísľub, že ráno opäť vyjde slnko. Bez kriku, potichu a skromne.

Linka je vlas, ktorý v prameňoch oživuje dušu kresleného.

Dobrá partia proti zlým časom.

Toto je “umčo” môjho 7 ročného syna

Bol som po mesiaci v Makuki a našiel jablká, na ktoré som zabudol. Jedno bolo úplne čierne od hniloby.

Bol som po troch týždňoch v ateliéri a našiel tam aj toto.

Prišlo dievča zo Skalice. Prinieslo pár skíc a že sa chce pripravovať na príjmačky.

Týždeň vie byť dlhý, ale tento prebehol skôr, než povieš “akvarel”. Veľa sme sa naučili, nasmiali a zažili.

23. jún 2020

Leto sa blíži.

Toto by kľudne mohla byť Ivkova biela mať.

Každé ráno sa ženieme rýchlo ďalej, vyzeráme dobre, selfíčkujeme sa nádherne ale neuvedomujeme si, že sme jeden krok v oneskorení za správnym rozhodnutím.

Idem malovať N z nápisu #TRNAVA, napriek tomu, že som vedel byť voči nemu aj kritický.

4. marec 2020

Toto embryo kreslil Laci. Laci dokladá tovar v supermarkete, kde dvíha ťažké veci.

Tomáš mi do ateliéru chodí niekedy od leta. Ak nenasadne do autobusu na opačný smer, tak príde pol hodinu pred kurzom, sadne si a kreslí.

23. október 2019

Toto je tichá vášeň. Emócia, po ktorej nasleduje očarujúci úsmev, alebo výbuch hnevu, rovnako očarujúci.

Dnes nás na Trnavskom rínku stretlo veľmi milé prekvapenie. Pri maliarských stojanoch, na ktorých sme s deckami kreslili sa zastavil aj náš kurzista Liam Nezabudnuteľný.

V Kerestúre pri rotunde dnes kreslil každý. Deti, dospelí, pani starostka, ja a možno aj pán farár, len som ho tam nevidel.

Veľká energia a super nápady. Kreslenie hrebeňom cez kopirák bola topka a biele korekčné perá tiež majú svoje čaro.

Monika Štrbková k nám chodieva na piatkové kreslenie Rodič + dieťa = super strávený čas. Aj so synom sa do Makuki vždy veľmi tešia.

Bol som včera pozrieť v ateliéroch na Súkromná stredná odborná škola DSA Trnava, o ktorej si môžete z rôznych dôvodov myslieť rôzne veci. 

Rasťo je z rady prvých pionierov, ktorí zažili kurz Makuki. Väčšinou kreslí drsné záporacké charaktery, ktoré nechceš stretnúť.

Na Makuki ma fascinuje, ako sa z ľudí na kurze stáva komunitka, ktorá si aj po dvoch hodinách kreslenia nájde čas, posedí v ateliéri, dopije víno a dáva mi cennú spätnú väzbu.

V noci kreslím, tvorím, milujem a žijem. Veci, ktoré vznikajú v noci z vášne a odhodlania bývajú sexi.

V ĽUDOCH JE NOSTALGIA po tej dobe, kedy v telke boli len dva kanály, wifi nikde a decká vonku.