Andrej je človek Slnko. Umenie berie s ľahkosťou a nerobí si z neho ťažkú hlavu. Rád spomínam, ako sme spolu v ateliéri na VŠVU namiesto konzultácií semestrálnych prác hrali hokej. Nie na počítači, normálka fyzický hokej priamo v ateliéri. Pretože sme boli mladí (stále sme:-)), pretože sme mohli a bavilo nás to. Potom sme už nemohli, lebo však hluk. Obom sa nám ešte počas štúdia narodili synovia. Ja som simultánne učil na umeleckej strednej škole a Andrej chodil po expedíciach, o ktorých vie dlho a pútavo rozprávať. Ako spal na skale, takmer zamrzol alebo neprekonateľnú historku o prvom rande so svojou manželkou Zuzkou, ktorej indiánske meno by malo byť Tá, čo má trpezlivosť.
Andrej je sochár a žije život umelca. Rád sa s ním podelí so všetkými okolo. Spôsob, ako sa dostať k Andrejovi je jednoduchý. Musíš byť len v pohode a nebrať sa veľmi vážne. Možno aj preto organizuje na svojom humne malý súkromný hudobný festival Kozy ven. (Verím, že názov vznikol na počesť jeho kozy menom Guča.) Ak raz zažiješ atmosféru jeho vidieckého ateliéru, chceš sa tam vracať pravidelne.
Andrej má aj pevnú vôľu, ako dubové drevo, z ktorého sochá. Po nešťastnom páde utrpel úraz, ktorý mu obmedzil hybnosť najmä pravého zápästia. Naučil sa však motorovú pílu a ostatné sochárske náčinie ovládať ľavou rukou. A tak aj vznikla kolekcia sôch na obrázku, ktoré sú v tejto chvíli už kolorované a osadené do orloja v Cedar Rapids v Iowe v USA. Celú parádu si môžeš pozrieť tu:
Aby som nezabudol, Andrej je aj lektor v MAKUKI. Vďaka tomu každú stredu od 15:30 môžu deti v ateliéri zažiť Slnko, hoc by aj pršalo.
#RozkresliSaTrnava pod vedením Slnka