Luba

Ľubu stretávam len vo forme dôsledne pokrčených papierov vyhodených v ateliérovom koši. Včera som ju však stretol aj osobne. Zaskakoval som na kurze za Romana a skúšali sme portrét.

Ľuba hovorí, že má vysokú spotrebu papiera a väčšinu toho, čo nakreslí, poskladá, pokrčí a pošle do umeleckého neba. Aj tento portrét som zachránil tesne pred záhubou. Nie že by nebo bolo záhuba 🙂.

Začala ho kresliť ceruzkou, výborne trafila objem v podkresbe, dobre jej sedeli línie proporcií aj lineárna kresba. Asi päť minút som jej na to nepozeral a keď som sa vrátil – bum, mala to celé „dočmárané“ a pozerala na to frustrovane, ako keď sa ti nedarí vypestovať žeruchu na školský projekt.

Zobral som teda suchý pastel a hovorím jej: „Daj tomu ešte chvíľu a sústreď sa iba na plochy, škvrny, objem.“ Pustila sa do toho s rýchlymi expresívnymi ťahmi a chvíľu som nevedel, či nenávidí mňa alebo to, čo jej vzniká pod rukami. Postupne však zanikal chaos čiar HB podkresbovej ceruzky a začala sa vynárať emócia a príbeh.

Príbeh dievčiny, ktorá si možno len oprela hlavu o okno v autobuse na ceste domov po nočnej zmene, zanechajúc za sebou mastný odtlačok na skle. Ako poézia, ktorú si môžeš dopovedať sám. Tak ako pokrčené papiere v koši.

#RozkresliSaTrnava a hľadaj drobné stopy príbehov ľudí okolo seba.

P. S. Keď privrieš oči, zapneš trocha fantáziu a zahľadíš sa na oko v portréte, dokážeš ho vďaka jemnej škvrne na zatvorenom viečku uvidieť aj ako otvorené. Odrazu to nie je zasnené dievča, ale pohľad sediacej učiteľky tesne po tom, ako si sa postavil ku katedre a ospravedlnil sa, že tú žeruchu nemáš.
Zdielaj ticho

Zdielaj ticho

Bol som po mesiaci v Makuki a našiel jablká, na ktoré som zabudol. Jedno bolo úplne čierne od hniloby.

čítať
Ala a Kika

Ala a Kika

Akvarel je rehoľa. Tichá a trpezlivá, s množstvom vrstiev, o ktorých ani netušíš, že tam sú. A pritom je každá z nich dôležitá pre konečný výsledok.
čítať
Ester

Ester

Kreslenie na včerajšom vianočnom Trnavskom rínku v Synagóge - centre súčasného umenia, bolo atmosferické a veľmi pohodové.

čítať
Rasťo

Rasťo

Rasťo je z rady prvých pionierov, ktorí zažili kurz Makuki. Väčšinou kreslí drsné záporacké charaktery, ktoré nechceš stretnúť.

čítať
Agi

Agi

Agátka chodila do ateliéru ešte za Matúša*. Tak nejak potichu, nenápadne a skromne. Nájde si svoje miesto a maľuje.

čítať
Sebo

Sebo

Sebo nie je z Revúcej. Je z dediny. Aj jeho babka je z dediny. Ale inej. A keď k nej išiel na bicykli, skočila mu do cesty 200 kilová srna. Tak strhol volant a spadol do jarku.

čítať