Prišla na jednu hodinu a dva mesiace jej nebolo. Zabudol som, ako sa volá, potom som ju chvíľu oslovoval Vierka, ale ona je Veronika Kohútová. Človek jemných spôsobov, kresliaci a maľujúci dušu kresleného. A je jedno, či je to portrét, figúra, zviera alebo strom. Vždy je to krásne zasnené, akoby videla skrz povrh až do podstaty maľovaného motívu.
Veronika je psychologička a mám pocit, že na kurzoch do nás vidí až na kosť. A som rád, že nám o tom nehovorí
. Za ňu rozprávajú jej s citom prevedené a farbami rozvibrované maľby. Každý týždeň pridá jednu do našej utorkovej skladačky emócií, výkrikov, živelnosti či tichého dažďa. Nechcem, aby prestalo pršať, takto je dobre.
#RozkresliSaTrnava keď prší, mená nie sú dôležité.