Arta

ARTA je miesto s dušou. Surový industriál nasvietený mäkkým svetlom kaviarne. Na dvore sem-tam niečo odložené - možno je to umenie a možno aj nie. Komunitná záhradka plynulo prechádza do boja prírody s betónom naokolo. A kto môže, vstúpi dnu do chodieb bývalej čokoládovne, fabriky a školy v jednom. Vôňu čokolády, závan vazelíny alebo typickú arómu školských obedov tam už nezacítite. Ale sú tam ľudia. Milí a láskaví ľudia. Pes na prázdnej chodbe. Pár obrazov významných slovenských spisovateľov. Schéma zapojenia elektrického obvodu (Teda podľa mňa, takže to kľudne môže byť aj evakuačný plán). Presklený nadchod, ktorý na mňa pôsobí zvláštne romanticky, pretože neviem kam vedie a bojím sa tam ísť. Chlani od vedľa, ktorí ti bez slova spojazdnia wi-fi a to si ich ešte ani nevidel. Toto všetko je komunita ARTA. Aj s tou fantasticky sa rozrastajúcou zeleňou na streche prístavby naproti oknám MAKUKI ateliéru. ARTA je divoká a jemne civilizovaná.

Dominika síce hovorila, že je v pláne upraviť aj fasádu a tak. Ale mne sa to páči takto. No, páči. Ja to tam takto milujem. Všetci z MAKUKI ateliéru sme si ARTU zamilovali a chceme tam tráviť viac času. Ak tam budete s nami, bude to ešte krajšie.

#RozkresliteSaPiešťany tam duša stretne človeka