Eli je tichý príbeh plný farieb. Ak ju nepoznáš, nevieš, či je to ticho smútku, mlčanie introverta, bezhlasné sústredenie, pokojné rešpektovanie ostatných v ateliéri alebo len nerada rozpráva. Ak ju poznáš, vieš, že nechce, aby si o tom vykladal. A tak som ticho a vďačný za každý ďalší raz, kedy príde do ateliéru na kurz Rodič + dieťa = super strávený čas. Začala chodiť už dávno s maminou, s ktorou sa dá výborne podebatiť. No teraz chodí s tatinom. Trpezlivým mužom s nečakane ľahkou rukou a driemajúcim talentom na kresbu. Skromne si sadnú, kde je voľné miesto a čakajú, kým sa im venujem. Potom kreslia, maľujú, niečo si špekajú. Na osi otec-dcéra prebieha množstvo drobných situácií nenápadne zdobiacich ich kresby. Sem-tam sa jej zachmúri obočie a ja sa snažím pomôcť aquarelovú škvrnu rozpiť tak, aby jej očká opäť zažiarili spokojnosťou. Bojím sa dňa, kedy vyrastie a už do ateliéru nepríde, pretože Eli je moja tichá hviezda!
#RozkresliSaTrnava je to ticho, ktoré rozpráva
Späť na zoznam príbehov