Ak sa raz no-clipneš z reality, ocitneš sa v spleti podivných nažltlých miestností s blikajúcimi neónmi a starým kobercom. Budeš cítiť nepokoj, neistotu a dezorientáciu. Jedna za druhou, žlté, zrejme trocha páchnuce a vytvárajúce pocit nemožnosti úniku. To sú backrooms.
Všetky decká na piatkovom kurze vedeli, čo to je, iba ja nie. Tieto kreslil Matúš. Najprv som myslel, že s ním spravím portrét. Taký "pravítkový", pretože Matúš rád kreslí rovné čiary. To sa mu nezdalo, navrhol som kresliť mačku letiacu vesmírom. Ale vo vesmíre je to samá planéta. A tie sú guľaté. Takže nič pre pravítko.
Dvakrát mi musel zopakovať, že chce kresliť backrooms, aj tak som mu povedal: "Bráško, nemám tušenia, čo to je." Už viem. Zdalo sa mi, že na A3 formát by sa to robilo dobre. On si vypýtal menší papier. Preložil som tú A3 na polku. Pekne, úhladne, zarovnal hranu a podal mu ju. Dlho na to pozeral. Vedel som, že nie dobre som urobil. "Ale je to krivé."
Zobral som teda menší akvarelový formát, z ktorého si on vyrezal ešte menší formát a na ten sme ostrými hranami kreslili nažltlé miestnosti, v ktorých sme našli smer pre Matúšovu kreativitu.
Niekedy asi záleží, akú rovnú hranu urobíš a inokedy na ktorú stranu hrany sa no-clipneš. Ak máš šťastie a robíš to správne, nájdeš svet, ktorý ťa zaujme.
#RozkresliSaTrnava a no-clipni sa z reality s ceruzkou v ruke.
Poznámka: no-clip je výraz z videohier, keď postava prejde cez stenu alebo podlahu.
Pro tip: Ak chcete decká motivovať precvičiť si perspektívu, skúste s nimi tému backrooms 
Späť na zoznam príbehov