Takže ananás na pizzu nie. Definitívne!!! Ale také mango by to kľudne znieslo. Jergušovi prajeme, aby sa mu darilo vo futbale, kreslení a sedení na lavičke v kostole. Baby "veľkáčky" hádam už stretnú toho Brokolicu. Alebo radšej nie. Alebo neviem. Už sú ôsmačky a netuším, čo bude lepšie v tejto veci. Ale kreslili a maľovali parádne. A Teo vyrástol, ale to aj Dorotka, ktorá pár škvrnami nahodila autoportrét, že by si ho mohol zavesiť vedľa tých vecí od Andeja Dúbravského v GJK. Dva dni som počítal do 18 a tri dni do 16 a to asi 100krát. Vďaka tomu sme nikoho nestratili a vďaka ostražitosti Peti, sme sa vyhli aj stretu premnoženého medveďa hnedého. Zato mačiek nám Šarli a Oli nakreslili toľko, že by sme mohli "zamačiť" stredne veľkú dedinu. V skratke a chaoticky - toto bol MAKUKI letný tábor. A k tomu veľa kreslenia, maľovania, hier, fontán, dve zmrzliny, nespočet úsmevov a neopísateľných chvíľ, keď brat pomáha sestre, bratranci so sesternicou vymyslia legendu o dvojhlavej veveričke, sestra podporí sestru a Martin si v galérii preplnenej obrazmi odfotí kliniec v stene, lebo však riaditeľ dovolil. Nakoniec sa mi všetky decká podpísali na ruku a Peťu pomaľovali tak, že vyzerala ako testovací objekt prototypu maskovania do farebného sveta Henriho Matissa.
Ale teraz už sme doma, osprchovaní a čistí. Maľby čiastočne zišli dole z našej kože. V srdci však ostala obrovská stopa a energia, z ktorej budeme žiť ešte dlho a nie je vietor na tej zemi, ktorý by ju dokázal zaviať do zabudnutia.
ĎAKUJEME DECKÁ boli ste TOP a ja unavený ako pejko v Slovenskom rudohorí ,si idem konečne pospať.
#RozkresliSaTrnava je to jednoduché ako kliniec v stene.
Späť na zoznam príbehov