Zoran je môj prvý a najvernejší kurzista na detských kurzoch. On sám už je gymnazista. Zoran zažil časy, kedy som si všetky prezenčky a dochádzky držal len v hlave, takže sa bežne stávalo, že niekto mi chodil aj pol roka zadarmo do ateliéru - pretože som bol rád, že tam je a mám horšiu pamäť, ako som sa domieval 
.
.Niektoré decká mi počas jednej hodiny povedia viac, ako Zori za pol roka. Ale to je OK. Keď niekoho vidíš takmer každý utorok od roku 2019, tak nepotrebuješ veľa rozprávať. Vieš, že najradšej kreslí klasickou ceruzkou, akryl ho veľmi nechytá, vie pitvať srdce (nie ľudské - zatiaľ), rád boxuje a bol už na takých miestach, ktorá ja poznám iba z dokumentárnych filmov.
Viem, že Zoran pôjde v živote veľké bomby, pretože "neporazíš" človeka, ktorý sa nikdy nevzdá. Trpezlivosť a húževnatosť, ktorú v sebe má, nájdeš málokedy. Ja verím, že ešte pár rokov bude mať trpezlivosť aj so mnou. Zori, som za teba vďačný a vidíme sa v utorok.
#RozkresliSaTrnava a nie len v utorok.
Späť na zoznam príbehov