Včera som mal 40 rokov, minútový deň a tajne zorganizovanú oslavu.
Keď som k večeru konečne vstúpil do MAKUKI s tým, že idem na konzultáciu s rodičom jedného nášho dieťaťa (na to ma fakt nalákali) stáli tam moje rodiny. Synovia, Peťa, decká z CUBE studio, lektori z MAKUKI, dievčence zo SZUŠ Makuki a deti, ktoré zrovna mali v ateliéri výtvarku. Stáli, spievali, usmievali sa. Ja som stál, usmieval sa a cítil som soľ. Nie tú, čo páli alebo lieči. Ale tú, ktorá teší, dojíma a ďakuje.
V tej chvíli prúdy nemých vľúdnych slov a pohľady plné emócií prežitých príbehov, ktorými som bol obdarovaný, mi nedovolili prehovoriť. Tak som si len nešikovne utieral slzy a uvedomoval si, že mám za sebou 40-tku, minútový deň a ďalšiu kľúčovú spomienku s ľudmi, ktorých mám rád, ktorí stoja pri mne, ktorí vedia kráčať predo mnou a ukazovať mi cestu, ktorí kráčajú za mnou, aby ma dvihli, keď spadnem. Pretože rodinu si nevyberáš, rodinu tvoríš. A ja mám rodín veľa. Za všetky som vďačný.
#RozkresliSaTrnava je to dar, pri ktorom nemusíš rozprávať
P.S. 1
Kto pozná moje živelné rozhodovanie, vie, že zorganizovať mi tajnú oslavu, je veľmi ťažké. Raz sme tak v zime boli s rodinou nakúpiť v Kauflande v Hlohovci a skončili sme na Liptove v Tatralandii. Takže dostať na jedno miesto všetkých ľudí z MAKUKI aj CUBE a spoliehať sa na to, že sa tam napokon objavím aj ja, si vyžaduje oddolnosť voči stresu. Evka to celé vymyslela a spolu na tom pracovali niekoľko týždňov. Zapojili do toho aj decká z MAKUKI, ktoré mi namaľovali spoločný obraz a vyrobili párty klóbúčiky pre Ded Maróza - tak má táto skupina detí volá. Prečo? Pretože môžu. Ja som to celému tímu niekoľkokrát takmer úplne pokazil. Ale nakoniec sa to podarilo a bola to obrovská sila.
P.S. 2
Pri chystaní miestnosti k oslave sa nechal Michal (chlapčisko v strede za stolom) takto počuť: "Toto je najnapínavejšia oslava, na ktorej som bol. Neviem kto príde, neviem kto oslavuje..." Na spoločný obraz totiž napísali VŠETKO NAJLEPŠIE JANO, ale ja som pre neho predsa Ded Maróz, akýže Jano 